Okrem pomenovania malý Rím by mohla Trnava dostať aj prezývku mesto hudby. Prečo?
Hudba totiž odjakživa patrila k chrámom a cirkevnému centru, ktorým Trnava bola už od nepamäti. Dôkazom, že sa dnes toto mesto môže pýšiť bohatou a v rámci Slovenska jednou z najstarších hudobných kultúr, sú nespočetné hudobné spolky, spevácke zbory, komorné orchestre a mnohé hudobné festivaly Trnavy.
Práve jej hudobná tradícia, spojitosť s Mikulášom Schneidrom-Trnavským a túžba prinášať hudbu svojim obyvateľom, boli základným kameňom pre založenie Trnavskej hudobnej jari. Tá nosí titul najstaršieho a právom najvýznamnejšieho festivalu klasickej hudby v Trnave. Jej piliermi sú kvalitná hudba v podaní talentovaných umelcov a dôraz na tradíciu.
Čo všetko však stojí za príbehom Trnavskej hudobnej jari?
Písal sa rok 1969 v bývalom Československu, keď sa aj napriek politicky neistej situácii založil medzinárodný festival klasickej hudby pod menom Hudobná jar Mikuláša Schneidra-Trnavského…
Toto pomenovanie bolo prejavením úcty k tomuto významnému hudobnému skladateľovi, rodákovi z Trnavy. Ako to za čias bývalého režimu bývalo, organizačný výbor bol zložený z významných osobností umeleckej ale aj politickej scény. Predsedníčkou bola v prvých rokoch riaditeľka Mestského domu osvety v Trnave, pani Anna Valová, z čestného predsedníctva nemôžeme opomenúť mená Oto Ferenczy či jeden z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov a tvorca prvej slovenskej národnej opery – Eugen Suchoň.
Už od prvých ročníkov mal festival medzinárodný charakter keďže naň okrem tých slovenských, vystúpili aj umelci z Rumunska, Nemecka, Českej republiky, Juhoslávie, Maďarska, Ruska, Arménska, Poľska či Holandska.
Opätovné nadviazanie na bohatú tradíciu hudby v Trnave ocenil aj
prof. Alexander Moyzes pri uvedení druhého ročníka festivalu. Ďalším pamätným míľnikom v histórii festivalu je založenie Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského, ktorá mala za cieľ objavovať mladé talenty. Keďže pomohla na javisko umelcom ako Peter Dvorský a Miroslav Dvorský, o úspešnom splnení jej zámeru niet pochýb.
Po páde komunizmu
Na jednej strane sa festivalu otvorili nové možnosti, napríklad usporadúvať koncerty i v sakrálnych priestoroch, na strane druhej však organizácia festivalu upadala, čo bolo viditeľné najmä na klesajúcom počte koncertov i kvalite dramaturgii. Zlom nastal v roku 2013, kedy v spolupráci s mestom začala festival organizačne i dramaturgicky pripravovať Bachova spoločnosť na Slovensku. Tento rok predstavoval zároveň snahu o pozmenenie formátu a to sústredením všetkých koncertov do sály Marianum, ktorá sa objavila i v pozmenenom názve festivalu – Koncertný cyklus Marianum. Cieľom všetkých modifikácií festivalu bolo vytvorenie akejsi trnavskej filharmonickej sály práve v Marianum a sústrediť doň hudobnú komunitu v Trnave. Nakoniec však prevážil názor, že pre rozmanitosť a kvalitu festivalu bude vhodnejšie podujatie organizovať vo viacerých akusticky aj umelecky vzácnych priestoroch Trnavy pod pôvodným názvom, zachovajúc tak viac než 50 ročnú tradíciu tohto podujatia.
A čo dnes?
Dnes si tak návštevníci festivalu môžu vypočuť koncerty v bohatej škále trnavských priestorov, z ktorých je každý jeden vhodný pre iný druh hudby.
Preto napríklad duchovná organová hudba pravidelne znie v sakrálnych priestoroch Baziliky sv. Mikuláša alebo Kostole sv. Jakuba, klavírne koncerty v Marianum alebo divadle a komorné koncerty zas v Synagóge, kde akustika a atmosféra zaručia najlepší umelecký zážitok. V budúcnosti festival plánuje spolupracovať so Západoslovenským múzeom či usporiadať koncerty i v exteriéri.
Nové ročníky už teraz píšu svoju vlastnú históriu, no treba uznať, že tie minulé vytvorili naozaj obdivuhodnú zbierku významných umelcov a hudobných telies, ktoré festival od svojho vzniku uviedol. Nemožno nespomenúť Slovenskú filharmóniu, Moskovskú filharmóniu, Belehradskú filharmóniu, Komorný orchester Bohdana Warchala, Musica aeterna, Solamente naturali, Slovenský komorný zbor SĽUK-u, ale aj The Cathedral Choir Sheffield. Z radov sólistov sú to mená ako Svjatoslav Richter, Eugen Indjic, David Oistrach, Stephen Stubbs, Eva Blahová, Dalibor Karvay, Peter Michalica alebo David di Fiore.
Zdroje sú čerpané z diplomovej práce Eleny Cibulkovej (Trnavská hudobná jar – medzinárodný festival klasickej hudby, Ružomberok, 2017) a buletínov Trnavskej hudobnej jari.